Bloghttp://nikolarevicka.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskNa rozlúčku (nikolarevicka)Dominika je silné dievča, veľmi silné. Prešla si už kadečím, dobrým, zlým, veselým, smutným, vášnivým, letným aj zimným a ešte hocijakým iným. Svoje sny si plnila zaradom, želania si zapisovala a postupne sa napĺňali. Ambicióznosť jej často krížila cestu, no vždy vedela, čo je pre ňu najlepšie. Bola rozhodná a neváhala. V istom období mala takmer všetko, po čom túžila. Študovala na škole, o ktorej snívala, mala priateľov a kamarátov ktorých by za nič na svete nevymenila, venovala sa tancu, ktorý ju napĺňal, diár mala vždy plný udalostí a bola šťastná. To, že nemala partnera, jej v tých časoch neprekážalo.Sat, 30 Jan 2010 18:22:12 +0100http://nikolarevicka.blog.sme.sk/c/217963/Na-rozlucku.html?ref=rssSloboda (nikolarevicka)Som porevolučné dieťa. Moji rodičia stáli na námestí a štrngotali kľúčami a tešili sa z prichádzajúcich zmien a starí rodičia ich so strachom doma čakali, aký trest ich tentokrát čaká za vzburu. To boli časy, keď som ja ešte ani v pláne nebola, narodila som sa ako slobodné dieťa a vychovávali ma mladí ľudia, ktorí sa tešili zo slobody. Ale ako viem, čo to vlastne tá sloboda je, keď som nepoznala jej opak? Snažila som si predstaviť antislobodu. Kládla som si otázku: ,,Odkiaľ to mám vedieť?"Mon, 16 Nov 2009 22:16:33 +0100http://nikolarevicka.blog.sme.sk/c/210502/Sloboda.html?ref=rssPrečo sa chcem stať tomombudsmankou? (nikolarevicka)Táto esej bola víťazná vo voľbe TomOmbudsmana.Fri, 20 Feb 2009 20:08:00 +0100http://nikolarevicka.blog.sme.sk/c/183962/Preco-sa-chcem-stat-tomombudsmankou.html?ref=rssLe changement (nikolarevicka)Záverom obdobia, keď som si poriadne nestíhala ani hlavu umyť a ani povedať sestre "ahoj" na dobrú noc, bolo agresívne riadenie môjho bicykla s očami plnými sĺz a vyčítanie si existenciu v tejto krajine a následné zakrútenie hlavy spojené s pádom z primitívneho predmetu.Thu, 19 Feb 2009 19:37:13 +0100http://nikolarevicka.blog.sme.sk/c/183799/Le-changement.html?ref=rssCesta (nikolarevicka)Bola polnoc. Kráčala dolu mestom. V ruke držala kyticu kvetov.Chcela byť čo najrýchlejšie doma, už mať za sebou tú cestu prázdnym mestom. Mala tú cestu rada, ale vždy ju prešla rýchlym tempom.Kráčala a vnímala každý jeden detajl. Pozrela na svoj odraz v už zavretej reštaurácií. Mohla sa lepšie obliecť, zmyslela si.Thu, 19 Feb 2009 18:37:00 +0100http://nikolarevicka.blog.sme.sk/c/183795/Cesta.html?ref=rss