Sedela som na obrubníku a plakala na dlhej prázdnej ceste, premýšľala, prečo som tu ostala a aká je moja úloha tu, v stereotypnom unáhlenom živote bez dobrodružstiev a adrenalínu a zmeny. Po nekonečne dlhej ceste domov všetci odignorovali, že jednému z členov rodiny niečo je. Sedela som v izbe na posteli bez možnosti pohnúť sa a po hodine a pol prišiel niekto, kto sa mi snažil pomôcť. Zaspala som a nechcela som ráno vstať. Chcela som spať aspoň týždeň.
Tieto dni voľna mi veľmi pomohli k regenerácii seba sa a nadobudla som veľa nových myšlienok. O tom, že neskôr mi zdravotníctvo nasadilo golier, keď ma boleli kríže hovoriť nebudem..Kto už dnes verí zdravotníctvu, keď väčšina ľudí dobre vie, že zdravotné problémy korenia v psychickom rozpoložení. A to moje bolo dosť na nič.
Pár mesiacov alebo týždňov pred úrazom by som preplakala celé dni, že nemôžem tancovať. Teraz som sa tešila ako blcha. Relax. Kľud. Rodina. Čaj. Sestra. To bolo to, čo mi chýbalo. Po mesačnej PN-ke som sa rozhodla, že pôjdem na tréning a zatancujem si. Dve hodiny pred začatím som bola u Tomáša. Keď som si spomenula o 17:00, vyfľusnutá zo školy, že o DVE HODINY mám podať výkon a vypočuť si kritiku, potichu som sa rozplakala a ako to u mňa a u malých detí býva, rozbolelo ma brucho a chcelo sa mi vracať. Nechcela som tam ísť a ani som tam nešla. Nechcela som.
V lete som dosiahla niečo, po čom som 2 roky túžila. Dostať sa do "jadra" skupiny. Dosiahla som to a je to pre mňa ľahostajné. Aj keď viem, že ešte veľa veľa by som musela makať, aby som bola NAOZAJ DOBRÁ. Ale stanovila som si cieľ ten som splnila. Viac ma to nezaujíma.
Prechádzala som sa s Tomášom a rodičom som o neprítomnosti na tréningu nepovedala. Prišla som o 22:30 domov, ako je po tréningoch bežné, a bola som na smrť vyčerpaná. Teraz som pochopila, čo ma tak vyčerpáva.
Aj keď odpoveď je jasná, čo mám teraz robiť? Mám v tom pokračovať a stanoviť si nový cieľ? Alebo to vzdať? Neviem. Neviem. Zajtra mám vystúpenie a neteším sa. Čo sa to stalo? Prečo tá zmena? Príde niečo lepšie? Neviem. Zmena. Asi áno, zmenu. Alebo? ...
No na bicykel určite tak skoro nenasadnem::)